V Slovane sa šance nedočkal, tak odišiel do Fínska.

Slovensko má na poste centrov už dlhé roky veľký nedostatok kvalitných hráčov. Mareka Hrivíka, Michala Krištofa či Adama Ružičku by však mohol onedlho doplniť Alex Géci. Hoci má len 16 rokov, jeho talent si všimli vo Fínsku, kde v tamojšej najvyššej súťaži do 18 rokov odohral 13 zápasov a zaznamenal v nich 14 bodov.

Pre pandémiu koronavírusu však nemohol pridať viac, no napriek tomu je odhodlaný napredovať vo svojej kariére ďalej. Rodák z Topoľčian začal hrať hokej v šiestich rokoch, odkiaľ prešiel do Dukly Trenčín, no potom ho zlákal bratislavský Slovan.

„Oba tímy boli kvalitné s veľkou konkurenciou, ale na Slovane to bolo lepšie. Vedel som, že Trenčín patrí medzi kluby s vychýrenou mládežníckou školou, len rodičia sa chceli presťahovať do hlavného mesta a Slovan mal tiež záujem, tak sme nemali nad čím rozmýšľať. Celkovo sa mi ale na Slovane veľmi páčilo,“ rozhovoril sa pre ŠPORT.sk 188 cm vysoký mladík, ktorý však v juniorke „belasých“ ostal len do decembra minulého roku.

Zlákala ho totiž fínska súťaž, kde si ho vyhliadol klub Lukko Rauma. Odcestovať do krajiny tisícich jazier však mohol ešte skôr.

„Áno. Odchod na sever Európy som zvažoval už rok a pol predtým, no Slovan mi údajne chcel dať šancu v tejto sezóne v ‚áčku’. Tak som ešte ostal. Pokiaľ by táto možnosť nebola, do Fínska by som išiel skôr. Mal som odtiaľ totiž ponuky už pred začiatkom tohto ročníka. Neviem však prečo to napokon u ‚belasých’ nevyšlo. S vedením o všetkom komunikoval iba môj agent Marcel Sakáč. Viac o tom neviem,“ povedal nám len 16-ročný útočník.

Každý musel makať

Ihneď po príchode do Fínska však pocítil, že už nie je doma. Výber Lukko Rauma do 18 rokov bol totiž nabitý množstvom talentovaných hráčov.

„Presne tak. Bola tam obrovská konkurencia. Bolo nás tam totiž 30 a každý musel na tréningu makať, aby sa dostal na súpisku. Pred každým zápasom sa stalo, že štyria či piati hráči ostali na tribúne. Niečo podobné na Slovane nebolo. Veľký rozdiel som pociťoval aj v korčuľovaní a tiež tam mali menšie ihriská,“ priznal Alex Géci, ktorý pocítil zmenu aj inde ako na ľade.

Slovenský útočník totiž na vlastnej koži zažil, ako vo Fínsku kladú dôraz na prípravu a komunikáciu.

„Keď som totiž prišiel, tak týždeň som sa s trénerom veľmi nerozprával. Až potom si ma začal volať na mítingy,“ opisuje Géci, ktorému dokonca kouč vysvetlil, prečo ho prvý týždeň nechal bez povšimnutia. „Chcel, aby som sa lepšie spoznal s kabínou i okolím. Následne sme už ale začali preberať taktiku, systém a hovoril mi aj to, čo odo mňa bude vyžadovať,“ priznáva rodák z Topoľčian, ktorý tiež postrehol rozdielny prístup aj na ľade. Podľa jeho slov sa práve na severe menej kričí na hráčov.

„Keď spravíte nejakú veľkú chybu, tak každý hneď na začiatku radšej všetko podrobne normálne vysvetľuje, ako keby mal nakričať. Niekedy je však dobré, aj keď na vás tréner zvýši hlas,“ pousmial sa Alex Géci, ktorý odmalička túžil hrať na poste centra.

Hoci ide o veľmi zodpovedné miesto vo formácii, práve pre tieto povinnosti si ho Alex Géci vybral.

„Odmalička som bol center. Vždy som mal k tejto pozícii špeciálny vzťah a bavilo ma to. Na krídle je to iné. Center musí brániť aj útočiť a má na sebe najväčšiu zodpovednosť. Aj preto mi boli najbližší Jozef Stümpel a Michal Handzuš či Sidney Crosby,“ pokračoval mladík, ktorý si raz možno aj zahrá proti svojmu idolu. O rok totiž môže zaujať skautov aj na drafte, kde by mal podľa Centrálneho úradu pre skauting patriť medzi top 40 nasadených hráčov.

„Momentálne sa tým ale veľmi nezaoberám. Sústredím sa na to, aby som mal najmä dobrú sezónu. Ak mi vyjde, potom sa môžem zaoberať draftom. Samozrejme, že by to bolo pekné. NHL je sen každého chlapca. Dôležité však je, aby som mal budúcu sezónu najlepšiu,“ pokračuje Alex Géci, ktorý od nasledujúceho ročníka plánuje nastupovať v kanadskej CHL.

Hoci ešte nemá ani 17 rokov, je odhodlaný popasovať sa s novým prostredím a na svoj vek sa vôbec ničoho neobáva. Práve naopak, chce zabojovať a v kolíske hokeja naplno ukázať svoje prednosti.

„To bol aj jeden z dôvodov, prečo som odišiel teraz do Fínska. Bol to krok, ktorý ma posunul po hokejovej i ľudskej stránke. O všetko som sa tam musel totiž starať sám, variť si, či nakupovať. Všetci mi to tam ale uľahčovali, pretože hneď po príchode ma chalani prijali do kolektívu a každý deň sa so mnou snažili komunikovať, samozrejme v angličtine. Beriem to ako dobrú prípravu na to, čo ma čaká v budúcnosti,“ dodal na záver mladý útočník.