Hokejové dobrodružstvo v najnebezpečnejšom meste Európy

Na Memoriáli Ivana Hlinku v Piešťanoch bol najlepších hráčom slovenského výberu do osemnásť rokov. Okamžite po turnaji odletel do Malmö, kde má druhý rok prechodný domov. A na začiatku sezóny mierne narazil. “Po Memoriáli som bol v eufórii a trochu som podcenil kvalitu švédskej juniorskej súťaže. Chvíľu mi trvalo, než som prepol na vyšší rýchlostný stupeň.“ Matej Kašlík (17 r.) je odchovanec púchovského hokeja, ktorý urobil za posledné obdobie veľký pokrok. „V organizácii pracujú schopní tréneri a do diania sa efektívne zapojili rodičia. Preto máme výsledky,“ hovorí krídlo, ktoré túži byť v júni draftované do NHL. „Dostal by som sa bližšie k môjmu celoživotnému snu.“

Pochádzate z Púchova a ten sa v poslednom čase hokejovo veľmi zlepšil. V súťaži kadetov je v skupine B (západ) momentálne druhý s rovnakým počtom bodov ako Nitra. V doraste, ktorý sa hrá celoštátne, je mužstvo na výbornom štvrtom mieste, pred Slovanom, Trenčínom či Banskou Bystricou. Čo sa zmenilo v meste, ktoré bolo pred dekádou na samom dne?

„Keď mám hovoriť za seba, kouči mi dopriali veľa času na ľade, hrali sme často na dve pätorky a mňa ostaršili. Zmenil sa prístup trénerov a do chodu klubu sa efektívne zapojili rodičia. Na štadióne je možnosť využívať voľný ľad na individuálne tréningy, čo je veľká výhoda. Vždy, keď sa vrátim domov, umožnia mi trénovať s mančaftom resp. chodiť na voľné ľady a zdokonaľovať zručnosti. Akonáhle sme postúpili do extraligy dorastu, klub začal sťahovať svojich odchovancov z iných miest. To je dôvod prečo, organizácia napreduje.“

Mali ste čerstvých šestnásť rokov, keď ste odišli na sever Európy. Ako sa zrodil váš prestup do Malmö Redhawks?

„Sezónu 2017/18 som mal odohrať v Dukle Trenčín, no Púchov ma neuvoľnil, preto som ďalej nastupoval za môj rodný klub. Následne som už chcel prestúpiť do cudziny. Môj agent mi vybavil jeden švédsky tím, no tam to nakoniec nevyšlo. Do Malmö som išiel najprv na skúšku, v ktorej som uspel.“

V minulej sezóne ste zväčša nastupovali vo švédskej najvyššej dorasteneckej lige J18 Elit. Od tejto sezóny pravidelne nastupujete v J20 SuperElit. Je veľký rozdiel medzi týmito dvoma súťažami?

„Priepastný. Vysvetlím to na mojom prípade. Na Memoriáli Ivana Hlinku, kde boli najlepší sedemnásťroční hráči sveta, bolo tempo vysoké. Avšak duely juniorskej SuperElit sa hrajú vo vyššom nasadení, aké bolo na medzinárodnom turnaji v Piešťanoch. Je to aj preto, že švédsku juniorskú ligu hrajú starší chalani (ročníky 2000, 2001, 2002). Hrá sa tu viac do tela, viac fyzicky.“

Po pätnástich odohraných dueloch máte na konte jeden gól a štyri asistencie. Dokazuje to, že na juniorskú ligu si ešte len zvykáte?

„Vyšlo mi podujatie v Piešťanoch a myslel som si, že to pôjde takpovediac samo. Opak bol pravdou. Na začiatku mi preto tréner nedával veľa príležitostí. Postupne som sa však rýchlosti prispôsobil, kouč mi verí viac a body začínajú prichádzať.“

V mančafte máte dvoch spoluhráčov, ktorí by mali byť draftovaní v prvých dvoch kolách NHL. Obranca Helge Grans má 190 centimetrov a bude siahať na prvé kolo. Útočník Oskar Magnusson má byť vybraný v kole druhom. Akí sú to hokejisti?

„Idú na draft, a preto ich v klube dosť tlačia dopredu. V žiadnom prípade nemôžem povedať, že sú zlí. Naopak, sú výborní, ale dostávajú výraznú podporu od všetkých ľudí v organizácii.“

Jedným z vašich cieľov v súčasnej sezóne je dostať sa na júnový draft do Montrealu, nie?

„Určite. O NHL som vždy sníval. Keby sa mi podarilo dostať sa na draft, bol by som k tejto lige bližšie. Ale k tomuto cieľu sa neupínam. Sústredím sa len na zápasy a tréningy. Iste, vybraný chcem byť, lebo zo Slovenska nemá každý túto možnosť. Urobím všetko, čo bude v mojich silách.“

Aký máte program počas týždňa?

„Tréningy bývajú prispôsobené zápasom. Niekedy hráme aj trikrát po sebe cez víkend, inokedy máme cez víkend voľno. Napríklad, tento týždeň sme mali v pondelok spoločný tréning. V utorok ráno o siedmej posilňovňu, o ôsmej bol tréning na ľade, kde nás rozdelia na obrancov a útočníkov alebo rozvíjame spoločne individuálne zručnosti. O tretej poobede je tímový tréning. Ten je dosť náročný, nacvičujeme herné situácie pri rovnovážnom stave piatich proti piatim. V stredu sme mali ráno rozkorčuľovanie a zápas. Vo štvrtok a piatok bol jeden spoločný tréning. V sobotu máme ráno rozkorčuľovanie a zápas. V nedeľu a pondelok dostaneme voľno, lebo na ďalší víkend hráme tri stretnutia. Väčšinou však máme cez týždeň len voľný deň.“

Na Slovensku je nálada v hokejovej komunite veľmi negatívna. Tréneri sú nahnevaní na deti, rodičia na trénerov a pomaly už aj rolbári na kohokoľvek. Vo švédskom hokeji sú vraj medziľudské vzťahy na úplne inej úrovni.

„Je to tak nielen v hokeji, ale v celej švédskej spoločnosti. Ľudia sú priateľskí, úctiví. Náš tréner nám na striedačke neustále prízvukuje, aby sme zostali pozitívni a aby sme aj pri nepriaznivom skóre nedali priechod negatívnym myšlienkam. V tomto je medzi oboma krajinami veľký rozdiel.“

Malmö Redhawks má najväčšiu arénu vo švédskej najvyššej súťaži SHL? Jej kapacita je 12 600 miest a stála 85 miliónov eur. Hrávate v nej?

„Nie, tá slúži len pre potreby áčka a nikomu inému. A aj oni tam trénujú len pred zápasmi. Občas využívame tréningovú halu tejto modernej arény..“

Chodíte sa pozerať na zápasy áčka, ktoré je momentálne v tabuľke deviate a v ročníkoch 2016/17 a 2017/18 skončilo vždy v semifinále SHL?

„Áno, keď mám čas, idem sa na nich pozrieť.“

Najviac využívate štadióny Isstadion a Rosengårds Ishall?

„Predovšetkým Malmö Isstadion, ktorý má kapacitu sedemtisíc, a má solídne zázemie. V Rosengårde hráme len výnimočne. Je to malý štadión, ktorý sídli v jednej z nebezpečných častí mesta. Vtedy ani nevyužívam mestskú hromadnú dopravu. Radšej idem so spoluhráčmi autom. Prídeme na štadión, trénujeme a rýchlo preč.“

Ako sa žije v Malmö, ktoré má tristotisíc obyvateľov, a údajne je najviac priemyselne rozvinuté vo Švédsku?

„Čo sa týka geografickej polohy, je to jedno z najlepšie situovaných miest. Letieť môžem do Kodane i Malmö. Negatívom je, že je to najnebezpečnejšie mesto v Európe. Našťastie, bývam a pohybujem sa v častiach, kde kriminalita nie je až taká veľká. Sú tu však oblasti, do ktorých ísť nemôžem. Ale inak som si mesto obľúbil. Bývam v rodine, ktorá mi veľmi pomáha, a máme už rodinný vzťah.“

Kde študujte?

„Som tretiak na športovom gymnázium v Trenčíne. Študujem na diaľku cez počítač. Nedávno boli za mnou rodičia a s manažérom klubu diskutovali o tom, či by som nemohol začať chodiť na angličtinu, príp. švédčinu.“

Švédčinu ovládate?
„.Rozumiem už toho dosť a napríklad v obchode si už dokážem čo-to vypýtať, ale bežnú komunikáciu ešte nezvládam.“

Ako ho využívate voľný čas, ktorého asi máte dosť?

„Keď je ráno tréning, prídem domov, chvíľu si pospím, urobím si niečo na jedenie a idem na poobedňajší tréning. Keď je času viac, väčšinou ho trávim so spoluhráčom, ktorý je zo Švajčiarska, a býva so mnou v rodine. Ideme sa najesť alebo niekam pozrieť. Vždy niečo vymyslíme.“

Zdroj: sukophockey.com